Bratislava 20. júla (Teraz.sk) – Hoci sa údaje o počte nájdených mŕtvych tiel líšia, šanca, že by vo štvrtok 17. júla niekto prežil tragický pád Boeingu 777, je prakticky nulová. Od prvého momentu tragédie na mieste vojnového konfliktu sa nad mŕtvolami pilotov a pasažierov rozbieha nové kolo konfrontácie, súboj o interpretáciu tejto udalosti.
Hoci definitívne závery o príčine pádu lietadla môže priniesť až vyšetrovanie, dnes už len málokto pochybuje o tom, že príčinou smrti troch stoviek civilov bol zásah raketou zem – vzduch. Rusko, aj Ukrajina majú vo výzbroji mobilný raketový systém SA11 Buk, ktorý je schopný zničiť dopravné lietadlo vo výške viac ako desaťtisíc metrov. Obe krajiny však popierajú, že by mali s tragédiou čokoľvek spoločné. Zodpovednosť za zostrelenie stroja odmietajú aj samotní proruskí separatisti na čele s premiérom samozvanej Doneckej republiky Alexandrom Borodajom.
Argumenty
"Zo všetkých rakiet, ktoré sú v našej výzbroji, nebola použitá ani jedna," vyhlásil Andrij Lysenko, hovorca Rady pre národnú bezpečnosť a obranu Ukrajiny. Ukrajinská tajná služba SBU zverejnila nahrávky telefonátov, podľa ktorých mali byť za zostrelenie lietadla zodpovední kozáci, bojujúci na strane ruských separatistov. Podľa ukrajinského prezidenta Petra Porošenka na to použili vojenskú techniku, ktorú získali z Ruska. K tejto verzii sa prikláňa aj americký prezident Barack Obama, ktorý sa opiera o analýzy vlastných expertov a satelitné zábery.
"Snažia sa ukázať celému svetu, že my sme zodpovední za pád. Je dosť čudné, že bez akýchkoľvek dôkazov by moji kolegovia zo západných médií radi našli niekoho, kto je zodpovedný za pád. Zdá sa mi, že je to súčasť informačnej vojny, ktorá sa začala proti Ruskej federácii a jej ozbrojeným silám,“ vyhlásil 19. júla námestník ruského ministra obrany Anatolij Antonov. "Nepochybne je štát, na území ktorého sa toto stalo, zodpovedný za túto hroznú tragédiu," reagoval v deň tragédie ruský prezident Vladimír Putin. Ukrajina podľa neho nedokázala zastaviť vojnu, ktorej padlo napokon za obeť civilné lietadlo. Neskôr v tejto súvislosti vyzval ukrajinské sily, aby so separatistami začali rokovať o prímerí, ktoré by vojnový konflikt ukončilo.
Dopravný koridor
Malajzijské dopravné lietadlo typu Boeing-777 smerujúce z Amsterdamu do Kuala Lumpuru s 298 osobami na palube sa 17. júla popoludní zrútilo na východe Ukrajiny, v katastri Hrabova v Doneckej oblasti neďaleko ukrajinsko-ruskej hranice. Malazijský premiér Nadžíb Razak v tejto súvislosti konštatoval, že lietadlo letelo po štandardnom a riadne schválenom dopravnom koridore a žiadal okamžité vyvodenie zodpovednosti pre páchateľov.
"Osobne zdieľam zármutok rodín tých, ktorí boli na palube letu MH17,"napísal na svojom profile na sociálnej sieti Twitter po tom, čo sa stretol s niektorými rodinnými príslušníkmi 44 Malajzijcov, ktorí boli v lietadle. "Moja nevlastná babička bola jedným z pasažierov," povedal premiér. Noviny Star identifikovali Razakovu starú mamu ako Siti Amirovú, 83-ročnú Indonézanku, ktorá bola na návšteve u svojej dcéry v Amsterdame.
Ukrajina dopravné koridory nad vojnovým územím okamžite po incidente uzavrela. Trpkou výčitkou na ukrajinskú stranu však ostáva otázka, prečo vzdušný priestor, v ktorom separatisti nedávno zostrelili dve jej vojenské lietadlá, nevyhlásila za bezletovú zónu už skôr. Mohla tak tragédii predísť. Ruská strana okrem toho včera naznačila, že lietadlo nemuselo letieť presne po obvyklej trase. „Prečo ukrajinskí letoví dispečeri dovolili lietadlu odkloniť sa z pravidelnej trasy na sever, smerom k takzvanej zóne protiteroristickej operácie?,“ opýtal sa námestník ruského ministra obrany Antonov.
Vyšetrovanie a obviňovanie
Na úplné, podrobné a nezávislé vyšetrenie tragédie vyzvala Bezpečnostná rada OSN, množstvo štátnikov z celého sveta, ruská, aj ukrajinská strana konfliktu a napokon aj samotní separatisti. Verbálna zhoda však neznamená, že majú všetci rovnaké predstavy o tom, ako konkrétne má vyšetrovanie prebiehať. Separatisti požadujú, aby tragédiu vyšetrovali experti z Ruskej federácie, prostredníctvom videokonferencie však súhlasili s tým, že prístup na miesto nešťastia umožnia aj pozorovateľom OBSE. Ruská predstava je postavená na vytvorení medzinárodnej misie pozorovateľov.
"Ak boli Ruskom podporovaní separatisti naozaj za útokom na civilné dopravné lietadlo, spolu so svojimi podporovateľmi budú mať dobrý dôvod utajiť svoj zločin," naznačila svoje pochybnosti americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Power.
„Prečo Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) začala pracovať so záznamom komunikácie medzi ukrajinskými letovými dispečermi a posádkou boeingu a s údajmi z ukrajinských radarov bez toho, aby počkala na medzinárodných vyšetrovateľov? Prečo ukrajinské orgány nerobia nič pre to, aby bola vytvorená medzinárodná komisia? Kedy si takáto komisia začne robiť svoju prácu?,“ reagoval otázkami námestník ruského ministra obrany Antonov. Zároveň naznačil, že ukrajinská armáda mala v oblasti rozmiestnené aj protilietadlové systémy, hoci separatisti žiadne lietadlá v bojoch nepoužívajú.
Miesto činu
Komplikovaná je aj situácia na samotnom mieste nešťastia, ktoré je de facto vojnovou zónou. V médiách sa objavili informácie, že dochádzalo k rabovaniu pozostatkov po mŕtvych.
Aktuálne separatisti umožnili prístup pozorovateľom OBSE, zároveň sa však objavili informácie, že začali s odstraňovaním mŕtvol, ktoré odvážajú do doneckej márnice. Separatisti podľa TASR umožnili pozorovateľom prístup na miesto, ktoré je pokryté troskami. Je tam aj jeden z motorov lietadla. Pozorovateľom taktiež umožnili rozhovory s miestnymi obyvateľmi.
Premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandr Borodaj medzitým povedal, že bojovníci domobrany nechali miesto pádu lietadla nedotknuté. Má však obavy o telá, ktoré sa rozkladajú.
"Telá nevinných ľudí tam ležia v horúčave. Vyhradzujeme si právo, ak to takto bude pokračovať, začať s procesom odnášania tiel. Žiadame Ruskú federáciu, aby nám pomohla s týmto problémom a poslala sem svojich expertov," vyhlásil Borodaj na tlačovej konferencii 19. júla.
Holandský minister zahraničných vecí Frans Timmermans 19. júla uviedol, že Holandsko je rozhnevané správami, ako na mieste pádu malajzijského lietadla na východe Ukrajiny manipulujú s telami obetí. Podľa TASR boli takmer dve tretiny z 298 ľudí na palube Holanďania.
Borodaj sa zasa pozastavil na tým, prečo na miesto tragédie doteraz neprišli žiadni experti. "Možno preto, lebo Ukrajina alebo ukrajinské orgány nemajú záujem o objektívne vyšetrovanie," konštatoval. Hovoril aj o čiernych skrinkách boeingu, ktoré sa podľa neho zatiaľ nenašli.
Šéf ukrajinskej kontrarozviedky Vitalij Nada medzitým oznámil, že majú "presvedčivé dôkazy" o účasti Rusov na zostrelení lietadla. Obsluhu raketového systému podľa neho tvorili ruskí občania a treba ich vypočuť.
"Máme presvedčivé dôkazy, že tento teroristický čin bol spáchaný s pomocou Ruskej federácie. Jasne vieme, že obsluhu tohto systému tvorili ruskí občania," povedal Nada a vyzval Moskvu, aby poskytla Kyjevu mená a priezviská týchto osôb, aby ich mohli ukrajinskí vyšetrovatelia vypočuť.
Zapája sa aj Európa
Medzinárodná organizácia kriminálnej polície (Interpol) a Európsky policajný úrad (Europol) vyšlú na Ukrajinu svojich vyšetrovateľov, aby pomohli s identifikáciou obetí zrútenia malajzijského dopravného lietadla.
O tomto kroku informoval 19. júla Europol, ktorý vyšle na východ Ukrajiny sedemčlenný tím špecialistov.
Hovorca organizácie Europol sa nechcel vyjadriť k tomu, či dostali záruky prístupu vyšetrovateľov na miesto tragédie, ktoré majú pod kontrolou proruskí separatisti.
0